Román fiktívneho spisovateľa Emila Rilkeho chápe divadelnú hru v hudobnej terminológii ako román, kde tradičné postupy ako líčenie, popis a charakteristika postáv zostali ako šifra pod hudobnou osnovou reči. Z románu teda zostala len priama reč. Ak sa čitateľ prikloní k názoru, že táto kniha je naozaj román (ako tvrdí fiktívny autor), alebo len kamufláž (ako tvrdí fiktívny editor), je na ňom a na spôsobe, ako chápe literatúru a ako k nej pristupuje. Lebo úhrnný text tejto knihy nie je ani román, ani divadelná hra, ale synkretický text, ktorý sa v ironickom štýle usiluje o postmodernú výpoveď o našej súčasnosti. Text sprevádza množstvo pôsobivých ilustrácií Jiřího Pikousa, ktoré umocňujú význam autorského oznámenia.