Nórčina nestavia svoju výrečnosť na pestrosti slovies, ako to robia slovanské jazyky. Toto obmedzenie svojej materčiny prijíma Thorvald Steen ako vhodný nástroj na umenie minimalizmu. Podstatou poetiky jeho prózy je triezve zachytenie situácie. Hlavným hrdinom knihy je šesťdesiatročný muž na invalidnom vozíku, manžel a otec troch detí, ktorý hľadá príčiny fatálneho nedostatku komunikácie o dedičnom zaťažení vo svojej rodine aj v spoločnosti. Udalosťou, ktorá po častiach prestupuje celým románom, je pád chorého muža v prázdnom dome, kde "v pozícii, ktorá je ponižujúca pre všetky živé tvory," nemá šancu oslobodiť sa zo strašnej moci zemskej príťažlivosti, takže mu nezostáva, než proti gravitácii protestovať v myšlienkach, reflexiou svojho doterajšieho života. Román voľne nadväzuje na vyše dvadsať rokov staré dielo toho istého autora Tíha snehové vločky, ktoré popisuje psychické rozloženie pätnásťročného chlapca, práve konfrontovaného s osudovou diagnózou svalového ochorenia. V oboch dielach autor vychádzal zo svojich vlastných skúseností.