Román Alessandra Piperna možno označiť za modernú rodinnú ságu, bildungsroman a satirickú fresku v jednom. Jeho rozprávač Daniel, literát a fetišista s masochisticko-introspektívnymi sklonmi, v ňom líči svoje detstvo a dospievanie v rozvetvenej rímskej židovsko-katolíckej rodine s dôrazom na svoj komplikovaný vzťah k opačnému pohlaviu, jeho líčenie však zároveň predkladá farbistý obraz rímskej smetán 20. storočia, akýsi "jarmok márnosti" našej doby.
Príbehom rodiny Sonninových, ich finančnými i spoločenskými vzletmi a pádmi, sa súčasne tiahne zamyslenie nad osudom a podobou moderného sekularizovaného európskeho Žida, rozpolteného medzi sionizmom a antisemitizmom, prijímaním a odmietaním vlastných koreňov a tradícií svojho ľudu.