Rozprávkové rozprávania a básnenia Pavla Zdražela sú naivné iba zdanlivo. Akonáhle sa do sveta jeho postáv a postavičiek trochu viac ponoríme, môžeme hneď zacítiť množstvo vnútorných súvislostí a odkazov k širokému kontextu literatúry, ktorá nás nechce len pobaviť a zabaviť. Akýmsi nevypovedaným, ale o to účinnejším dopadom je niečo ako zasvätenie, stretnutie s tajomstvom. jednotlivých epizód a súvislostí. Navyše je to kniha, ktorú je možné vlastne čítať celý rok, pretože formálne je členená do dvanástich mesiacov, ku ktorým pripája nielen súvislosti prírodné – nech sú to napríklad momentálne dostupné prírodné plody, byliny a spôsoby ich spracovania –, ale hlavne súvislosti vnútorné, teda archetypálne. Celý text sa akoby nepokojne stále odniekiaľ niekam prevaľuje a odbieha, jednotlivé línie sa zdanlivo niekam vytrácajú, aby sa vzápätí vynorili a spojili do dôverne známych významov, ktoré nás zakotvia vo vedomí hlboko uložených súvislostí. Tento text rozhodne nie je žiadne čítanie pred spaním a nehodí sa ani na zahnanie nudy a prázdnoty nedeľného popoludnia. Vyžaduje od čitateľa aj určitý vnútorný vklad, avšak odmení ho predovšetkým tým, že s narastajúcou hĺbkou kontemplácie je posilňované tiež vedomie spojenia s vlastnou dušou, čo je vždy liečivé.