Základom literárneho debutu Ondreja Sekaniny Šamanský ruženec sa stala rozprávanie La Inthonkaew (nar. asi 1980), pochádzajúce z Thajska a žijúce už takmer dve desaťročia v Prahe. Tu sa začala venovať výtvarnej tvorbe, ktorú je možné radiť do oblasti outsider art – detaily z jej malieb knihu voľne sprevádzajú. Próza je cyklom sto ôsmich spomienkových "vízií" o jej nevšednej ceste. Šamanský ruženec možno čítať ako pútavé svedectvo o životných podmienkach na okraji džungle, jej drsnosti i spiritualite, neobyčajných zvyklostiach, spoločenských normách i mentalite kultúry pre nás stále exotické. Jednu z podstatných línií dobrodružného príbehu ale predstavuje aj hrdinčino postupné a neľahké objavovanie českého prostredia; to nazerá rovnako ako celý svet jedinečnou perspektívou ženy, ktorej otcom bol vidiecky šaman. Predovšetkým ale próza vyniká literárnymi kvalitami – lapidárnym jazykom, hutnou a pestrou obrazivosťou, dramatickými dejovými zvratmi a sugestívnym rytmom.