Román Sobelživci ústami svojich hlavných hrdiniek spočiatku odkrýva vnútra niekdajších spolužiačok a veľkých kamarátok v období, keď väčšina mladých ľudí stavia kamarátstvo a priateľstvo nadovšetko. Tak je tomu aj u všestranne nadanej Zuzany, ktorá sa naivne snaží o naplnenie onej až detsky romantickej vízie, kedy so svojou odvekou kamarátkou Lenkou budú jedno telo i jedna duša. Avšak zatiaľ čo pokorná a naivná Zuzana neustále hľadá kvalitné vzťahy, pragmatická Lenka naopak všetky vzťahy využíva, až zneužíva. V cyklicky striedanom rozprávaní nahliadneme na roky dospievania oboch hrdiniek ako s rodičmi a ich hocikedy nepochopiteľnými nárokmi, tak v rôznorodom spoločenstve kamarátov a priateľov, s prvými láskami. Zároveň sa cez ich osudy vrátime na prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia so všetkým, čo bolo pre túto dobu príznačné – predovšetkým ohromné, až nekritické nadšenie z novo nadobudnutej slobody s víziou nekonečných možností. Vytriezvenie, ba až akási kocovina, bolo zákonité. Cesty Zuzany a Lenky sa v tom čase rozídu, aby sa znovu stretli za veľmi zvláštnych okolností; tu príbeh vrcholí malou detektívnou zápletkou, dokresľujúcou charaktery väčšiny postáv celého príbehu.