Básnická skladba Sen z roku 1939 napísaná Vladimírom Holanom umelecky popisuje ponurú víziu temnoty a hrôzy zaživa pochovaného mesta (nacistami okupovanej Prahy).
Je jedným z mála diel svetového básnictva, o ktorých sa dá so všetkou vážnosťou a úctou hovoriť ako o angažovanej poézii. Myslíme tým poéziu, ktorá nekomentuje dejiny, ale je svojbytným aktérom dejín a zároveň ich sudcom. "Poézia by mala byť oslobodzujúca", píše Holan v jednom v prozaickom texte. „Pre mňa je poézia univerzum, prameň všetkého umenia. Ide o metaforické myslenie. Priorita myšlienky a citu si žiada stavebnosť. Poézia neznáša lacnú služobnosť chvíle, je ňou cudzia vulgarizácia.
Ide o pevnostnú hliadku". Skladbu Sen venoval Holan pamiatke ruského básnika, tvorcu "zaumu" ("reč za hranicami rozumu"), filológovi a matematikovi Velemírovi Chlebnikovovi (1885-1922). ktorého ani v krutých rokoch ruskej revolúcie neopúšťala vášeň pre experimentátorskú tvorbu, prerastajúcu do osobitého angažmánu v zmätených dejinách.