Kniha vznikala po dobu desiatich rokov. Predstavuje vývoj života a myšlienkových pochodov mladého, vtedy pätnásťročného dievčaťa (autorky), ktoré sa už od svojho detstva stretávalo s pocitmi odlišnosti a názorovým neprijatím svojho okolia. Nakoniec sa po nejakej dobe anorexia a sebatrestania pokúsila svoj život ukončiť a dostala sa tak až na samé dno v psychiatrickej liečebni, kde trávila väčšinu času sama so sebou. Pád na dno sa však stal jedným z najväčších učiteľov v jej živote. Chvíle strávené osamote v ukrutných psychických bolestiach a splatnosti jej umožnili zamerať sa na svoje vnútro a spoznať tak lepšie seba samého bez vplyvov okolia. V určitý moment si povedala, že predsa aj v tej najtemnejšej chvíli niekde tam vo vnútri septembra iskrička svetla. Rozhodla sa teda zmeniť uhol pohľadu na danú situáciu a vyťažiť z nej čo najviac pozitív a skúseností, ktoré jej v budúcnosti pomôžu dôjsť k šťastnému a úspešnému životu, pričom by mohla motivovať množstvo ďalších ľudí v podobných situáciách. Dnes je za všetko čím si prešla veľmi vďačná a neľutuje tieto udalosti, s láskou ich prijala ako súčasť svojho života, ktorá jej dala mnohé uvedomenia a bohatstvá do života. Dnes už svoju odlišnosť neberie ako handicap, ale ako dar, ktorý chce využiť na maximum.