Francúzska básniřka a spisovateľka Raissa Maritainová (1883-1960) sa zaoberala otázkami poézie a umenia i jednotlivými tvorivými výkonmi v dôležitej časti svojho eseistického diela. Jej manžel filozof Jacques Maritain (1882-1973) sám nebol básnik, ale poézie a umenie tvorili dôležitú súčasť jeho života a jeho teória umenia patrí k najoriginálnejším častiam jeho filozofického diela. Maritainovi sa tiež priatelili s radom vynikajúcich básnikov, spisovateľov, maliarov či hudobných skladateľov, o čom podáva svedectvo Raissa Maritainová v knihe Veľké priateľstvá (česky Praha, Triáda 2012).

Kniha Situácia poézie obsahuje dve eseje od Raissy Maritainovej: v eseji Zmysel a jeho absencia v poézii sa venuje otázke, čo je básnický zmysel a akým spôsobom je do neho integrovaný logický zmysel (J. Maritain sa o tento esej bude opierať v pasážach venovaných básnickému a logickému zmyslu v knihe Tvorivej intuície v umení a poézii, 1953), esej Mágia, poézia a mystika sa, ako sám názov napovedá, venuje vzťahu poézie a mágie, ale je tiež príspevkom do dobovej diskusie o vzťahu poézie a mystiky. Dve eseje od Jacquesa Maritaina - Poetické poznanie a Skúsenosť básnika - načrtávajú definíciu krásnych umení ako vzťahu umenia a poézie, pričom umenie je chápané ako akési "telo" umeleckého diela a poézie ako jeho "duša". Zásadným pre utváranie tejto teórie bol prínos Jeana Cocteaua, ktorý medzi rokmi 1923-1928 s Maritainom úzko spolupracoval (plodom spolupráce je Cocteauov List Jacquesovi Maritainovi a Maritainova Odpoveď Jeanovi Cocteauovi).
Poetická skúsenosť či poetický zmysel je základom umeleckej tvorby, podľa Maritaina ide o zvláštny druh poznania, ktorého cieľom nie je poznať, ale tvoriť. Toto poznanie nie je vyjadriteľné v ideách a súdoch, je to skôr skúsenosť než poznanie – skúsenosť vecí v nás a nás v nich, a to skúsenosť tvorivá, pretože sa chce vyjadriť a je vyjadriteľná len v diele. Toto poznanie nepredchádza tvorivú činnosť ani nie je jej predpokladom, ale je hlboko v nej, súpodstatné s pohybom k dielu. Maritainova definícia diela na základe básnického zmyslu, intuície či inšpirácie, ktorá sa prebúdza v kontakte subjektivity umelca s vecami, je dostatočne voľná, pružná, aby sa dala aplikovať na všetky oblasti umenia, ako dokazuje neskoršie rozpracovanie tejto teórie v Tvorivej intuícii v umení a poézii. .
Klára Jirsová