Skeptikova dovolenka vytvára rozmanitý, a pritom poeticky súrodý priestor, do ktorého nás Ján Kosek pozýva pomocou nie v súčasnosti hojne rozšíreného voľného verša, ale štiepneho nádchy, ktorý sa mu osvedčuje pre postihnutie niekoľkých oblastí vnímania.
Dotýka sa absurdity dnešného diania, v ktorom je všetko akoby bez ladu a skladu vždy a všade možné. Avšak zdanlivo surrealistická zostáva predovšetkým nazeraná skutočnosť, báseň - jej karikatúra - je jednak prísne realistická, jednak vedie vtipnú hru na paradox vážneho a nevážneho.
Texty sa s ráznosťou epigramov triafajú do sporných či smiešnych miest spoločensko-politickej, multikultúrnej, historickej i národnej sféry. Nechýba nota lyrická a transcendentná. Na oko sebaisté "náboženstvo" dneška autor myšlienkovo kontruje všadeprítomnou požiadavkou poctivosti voči vlastnej identite.