Komorný príbeh v rozsahu dlhšej novely, realistická, baladická, osudová, jednoduchá a pritom veľmi naliehavá próza – tak by bolo možné stručne charakterizovať knihu. Na Ťopkovom texte oceňujem solídnosť, cit pre jazyk, vernosť videnému a predovšetkým súcit s ľuďmi. Všetko v tomto zdanlivo obyčajnom príbehu je verné a presvedčivé. Žiadne experimenty, žiadna „postmoderna”, ale triezvy, citlivý pohľad na ľudí okolo nás. A práve to mi je na tejto próze najbližší. Že sa nehrá „na umení”, že nechce šokovať, ale len vysloviť čosi naliehavého o človeku, o ľudskom živote a smrti. V súčasnom literárnom kontexte pôsobí táto spisovateľská poctivosť neobyčajne osviežujúco a nádejeplne – existuje aj dnes možnosť napísať prózu o dobru a zle, o zložitom a ťažkom ľudskom osude. (Jan Šulc)