Lektorka Školy písania ukáže svojim žiakom tajomný dar, ktorý dostala – stroj na príbehy – a požiada ich, aby ho schovali. Na čo slúži takýto stroj? Akú odvádza prácu? Prečo ho niekto vyrobil? Môže byť prínosom pre literatúru? A prečo sa o neho zaujíma polícia? Pokusy so strojom odhalia jeho schopnosti, ale žiaci sa musia rozhodnúť, či je stroj skutočným darom, alebo skôr skazou.

Škola písania, v ktorej sa citový rámec lásky, nenávisti a ľahostajnosti vydarene snúbi s úvahami o vzťahu umenia a techniky, je po juvenilnej Lodi z vody a elegickom Dixielande tretím českým prekladom z rozsiahleho súboru "Vukovarských próz" jedného z najvýznamnejších súčasných chorvátskych.