Byť dievčaťom a žiť v mormónskej komunite spravodlivých nie je žiadny med ani vtedy, ak ste vnučkou jej zakladateľov a tridsaťdeviatym dieťaťom jej vodcu. Autorkin starý otec a babička LeBaronovi založili rovnomennú kolóniu na severomexickom vidieku v roku 1944 a čoskoro sa k nim pripojili ďalšie polygamné rodiny. Keď bol v rámci mocenského boja dievčaťa otec zavraždený, matka (autorka bola jej štvrtým dieťaťom) sa vydala za despotu a surovca, ktorý zneužíval dokonca aj vlastné deti. Po rodinnej tragédii sa jeho nevlastní potomkovia odhodlali k odvážnemu úteku do Spojených štátov amerických, kde sa autorka usadila a šťastne vydala. Škrípanie štrku na príjazdovej ceste v LeBaron sa pre ňu stal symbolom strastiplného detstva a života s matkou, na ktorú dodnes spomína s láskou. Každodenný život v chudobnej kolónii približuje s detskou prostotou aj zručnosťou vyzretej spisovateľky.