Skutočným zrením nadväzuje S. d. Ch. na líniu svojich starších próz - Sekundárna trilógia (2015) a najmä Studené vlny (2013). V protiklade k nim však jeho rozprávač ustupuje do pozadia a berie na seba masku nezúčastneného pozorovateľa. Pred našimi zrakmi sa odvíja sled samostatne pointovaných obrazov, prepojených líniami troch leitmotívov (hľadanie strateného kniežaťa, osudy utŕženej mestskej štvrti, historická cesta pseudokniežatka), piatich postáv (pozorovateľ, pravé knieža, overove postavy, duchovný dedič rytiera Žum štyroch hlavných prostredí (mestská kryha, zle založená metropola, mestečko pod loretou a záhradkárska kolónia). Skôr než klasickým príbehom je próza zobrazením situácie človeka, ktorý nazerá protiprirodzenosť ľudskej podstaty az nej prameniacej nepatričnosti našej existencie i konania, človeka, ktorý sa usiluje o vymknutie zo svojej spoločenskej role a všetkých inštitucionálnych štruktúr.