Existenciálna, skeptická, meraná a jednoduchá poézia Jiřího Kárneta, písaná prevažne v exile na sklonku 40. rokov a začiatkom rokov 50., zobrazuje dobovú vykorenenosť a vydanosť človeka, ktorý sa, Bohom opustený, stáva "nevernou napodobeninou seba samého".

Kárnet, ako príslušník generácie pripravenej o možnosť slobodne sa vyjadrovať, sprostredkováva svojimi textami okolitému svetu nebývalo silné svedectvo o medznej skúsenosti, v ktorej reflexie opakovane a takmer automaticky siahajú k metaforám starozákonným.

V súbore jeho básnickej tvorby sa kopia neradostné a apokalyptické vízie, ktoré nie sú plodom nočných mor, snového delíria alebo snáh o akúkoľvek výstrednú básnickú licenciu. Naopak ide o veľmi skromnú, presnú a na detaily citlivú spoveď. Neslobodná kultúra, spoločnosť i človek – jeden druhému – diktujú odcudzenie a chlad. Na konci síl sa básnický subjekt uchyľuje k nebytiu, resp. bytia v mlčanlivej, rastlinnej dimenzii prírody. To, spolu s formálnou zovretosťou a prostotou, odkazuje až ku kontempláciám Demlovým.

Knihu Smutný víťaz pripravil editor a znalec Kárnetovho diela Viktor Debnár. Je koncipovaná ako súbor všetkých zhromaždených Kárnetových básnických textov, ešte v spolupráci so samotným autorom, ktorý vlani vo svojich 91-tich rokoch zomrel.

Pomerne rozsiahle literárno-dramatické dielo Jiřího Kárneta nie je vzhľadom na jeho dlhodobý pobyt v zahraničí českej verejnosti známe. Jeho poézia vychádzala tu a tam v exilových časopisoch, v Čechách však nie. Predslovom túto knihu opatril František November, doslov napísal Rudolf Matys.