Básne Kristíny Svidroňovej sú komponované do celku, ktorému dominuje lyrická hovorkyňa v druhej osobe a bohatý svet rastlinnej ríše a životodarnej vody, od ktorej tento svet závisí: duby, brezy, jelša, gaštany, smrek, zázvor, čučoriedky, karafiáty, izbové rastliny tkanivo a habitus, ich listy, semená, kvety, vône a korene touto zbierkou prerastajú. Hovorca sa premieňa v ich súkmeňovkyni - rozkvitá a plodí, ale tiež vädne, chradne, naťahuje sa k slnku, smädom. K prírodnému svetu stojí v opozícii svet digitálny a mestský aj steny izby, v ktorých ako by bol lyrický subjekt Kristíny Svidroňovej uzavretý, držaný a medzi ktorými pestovaním izbových rastlín imitoval prírodu v zmysle prirodzenosti.