Básnické zbierky Ovocie túžby a Spevy osamelosti obsiahnuté v tejto knihe sú prelomovými dielami v dejinách malajzijskej a indonézskej literatúry. Ich autorovi, sumatránskemu princovi Amirovi Hamzahovi, zaistili povesť posledného veľkého literáta završujúceho tradíciu klasického malajzijského básnictva a zároveň prvého veľkého moderného básnika novo vznikajúcej Indonézie.

Zatiaľ čo v Ovoci túžby rozvíja Amir Hamzah osobitými spôsobmi motívy starej malajzijskej milostnej poézie, aby tak hovoril o svojich nešťastných mladických láskach a túžbe po rodnej Sumatre, v Spevách osamelosti čerpá inšpiráciu z tvorby islamských mystických básnikov. Namiesto pozemskej ženy sa pre neho stáva objektom túžby boh. Avšak mystické splynutie, po ktorom Amir Hamzah dychtí, mu neustále uniká medzi prstami: milostný vzťah s bohom sa ukazuje byť rovnako zložitý, rovnako naplnený pochybnosťami, žiarlivosťou, vzrušením, nádejou, neporozumením a neuspokojenými žiadosťami ako vzťahy s ľuďmi.

Toto súborné vydanie básní Amira Hamzaha je vôbec prvým knižným prekladom jeho poetického diela z malajčiny do cudzieho jazyka.