Básniřka Lýdia Romanská vytvorila v rozmedzí rokov 2019 až 2021 rukopis novej básnickej zbierky, ktorú nazvala Spovedať sa z poézie. Pokračuje v princípe, ktorý je evidentný z jej posledných knižiek, a síce vnímanie poézie ako novej skutočnosti, samostatného artefaktu neovplyvneného zažitými princípmi práce s témou alebo logikou, ako ho vyznával francúzsky literárny teoretik Henri Bremond au nás kritik FX Šalda alebo básnik Ví. Jej básne vychádzajú z zážitku vzťahov vo svete človeka, prírody a vecí, z ich konštelácií vo fungovaní i kráse. Text je bohatý na metafory, hýri asociáciami, napriek tomu sa jedná o úspornú poéziu, koriacu sa slovu v jeho nových významoch daných originálnymi uhlami pohľadu. Knižku dopĺňa cyklus fotografií Vojtecha Kemennyho nazvaný Záhrada. Snímky vznikli na prelome jari a leta roku 2022, ich predlohou bolo niekoľko miest v Prahe: Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity Na Slupi, park na Kampe, Vojanovej sady a lúka medzi Šeberovom a Hrnčiarmi. Fotografie: Vojtech Kemenny