Prvotina Alena Meškoviča Ukulele jám, opisujúca s humorom i vážne dospievanie počas vojny v Juhoslávii, vzbudila zaslúžený ohlas v mnohých európskych krajinách a dočkala sa aj divadelného spracovania. Dej Meškovi?ovho druhého románu Stan pre jedného začína 1. decembra roku 1994, kedy bosniansky utečenec Emir Pozder, zvaný Miki, prichádza do Kodane, ktorá pôvodne mala byť len ďalšou prestupnou stanicou na ceste za bratom Nenom do Švédska. Nenov kontakt však Mikiho na stanici nevyzdvihne a Miki sa dostáva do pazúrov polície. Zo strachu, čo bude ďalej, okamžite požiada o azyl a dánska polícia ho odvezie do detského centra. Miki tak uviazne v Dánsku, z okna svojej izby vidí do Švédska a ďalej sníva o stretnutí so starším bratom. V azylovom centre sa stretne s príbuznými, ale spolužitie na štrnástich metroch štvorcových nie je jednoduché. Navyše si v sebe každý nesie svoje traumy z vojny, ktoré riešia alkoholom, prehnanou čistotnosťou alebo ako Miki mlčaním. Obyvateľov tábora paralyzuje zákaz práce a štúdia aj bezútešné industriálne okolie. Z letargie Mikiho vytrhne až dobrodružná výprava na slávny rockový festival v Roskilde - nielenže môže vidieť svoje idoly a rozprávať sa s ľuďmi z celého sveta, ale aj konečne získa trochu osobného priestoru - v stane pre jedného, kde je Miki konečne sám. V Stane pre jedného sa síce stretávame s rovnakým hrdinom ako v Ukulele jám, ale rozdiel troch rokov a celého kontinentu si vyberá svoju daň – Miki prichádza o značnú časť nádejí a ilúzií, as nimi aj o nevinnosť. Príbeh o tom, aké ťažké je spolužitie s ľuďmi blízkymi i cudzími a aké je ťažké vydobyť si svoje miesto vo svete, kde štartovacia čiara vôbec nie je rovná vás strhne a zostane s vami ešte dlho potom, čo otočíte poslednú stránku.

Vydanie knihy podporila Dánska umelecká rada.