Životopisná štúdia o novinárovi Stanislavovi Budínovi Komunista bez legitimácie pripomína pohnuté osudy tohto emigranta, komunistov i chartistov.

Ak dnes býva Stanislav Budín pripomínaný, potom v súvislosti s rokom 1968, kedy bol šéfredaktorom časopisu Reportér, alebo so svojím vylúčením z KSČ v roku 1936, ktoré predznamenalo definitívnu stalinizáciu tejto strany. Osudy celoživotného komunistu, aj keď bez legitimácie, boli však oveľa pestrejšie, hoci zostali práve onou exkomunikáciou poznačené. Budín po sebe zanechal pamäte, ktoré bývajú označované ako najúprimnejšie spomienky bývalého komunistu. Táto kniha ide však ďalej, porovnáva napríklad Budínove tvrdenia s tým, čo o rovnakých dejoch vypovedajú archívy. Venuje sa tiež rovine, ktorú vlastné Budínove memoáre nezmieňujú, a tou je jeho vlastná tvorba. Bližšie tak spoznáme postoje a texty, ktoré Budín publikoval na stránkach Červeného práva, New Yorských Listov alebo Kultúrnej politiky, prípadne vysielal v Československom rozhlase.