„Čo je to šťastie? Mať radosť na duši a neubližovať tým druhým. Môže tak byť, milý čitatelia? Moja duša sa raduje na cestách. A tiež sa raduje, keď sem tam žije pre druhých. A tiež vie, že niektoré diaľky už jednoducho nevedú ďalej. Že je dobré niektoré hry vedome ukončiť, určité kruhy vedome uzavrieť.“ Týmito slovami uvádza autor svoju knihu venovanú cestám na bicykli. Rozdelil ju na dve časti. V prvej opisuje putovanie pozdĺž hraníc nesmierne zaujímavé a krásne krajiny. Bolo pri nej potrebné prekonať prudké horské stúpania, zasnežené cesty a nekonečné kilometre hlbokými lesmi či šírymi rovinami. Dni plné dažďa a zimy sa striedali s dňami úmornej horúčavy. To všetko sa dalo prežiť počas necelých troch tisíc kilometrov. Ona krajina leží v samom srdci Európy a dnes by čitateľ márne hľadal jej názov v mapách. Tá kúzelná krajina sa kedysi volala ČESKOSLOVENSKO. V druhej časti knihy sú zaujímavé rozprávania o jeho predchádzajúcich cestách do zahraničia aj u nás. Podkarpatská Rus, Rumunsko, Albánsko, ale aj výjazdy na Snežku, Ještěd alebo Děčínský Snežník. Rozprávanie o tom, čo všetko sa dá prežiť na ďalekých kolopútiach, aj ako krásne môže byť putovanie s deťmi po hrádzach juhočeských rybníkov. Nejedná sa o rýdzi cestopis, ani to nie je sprievodca. Je to svieže rozprávanie človeka, ktorý má za sebou ťažkú životnú skúšku a písanie mu v nej pomohlo. Stalo sa mu v istom zmysle aj drogou. Povolenú a myseľ oslobodzujúcu.