Ruth a jej sestra Lucille vyrastajú postupne pod dohľadom kompetentnej, ale trochu letargickej babičky, dvoch dojemne komických, ale úplne nekompetentných tetiek, a nakoniec tajomnej a nepraktickej tety Sylvie. Lineárnou osou príbehu je železničný most cez jazero, na ktorého vzdialený koniec nemožno dohliadnuť, smerovka do veľkého sveta nepoznaných možností, úniková cesta zo stiesneného, drsným počasím skúšaného Fingerbone. Ruth, ktorá v skutočnosti skoro nikdy nehovorí, tu hovorí jazykom, ktorý pôsobí ako zjavenie, núti nás prevaľovať každé slovo ako pri čítaní poézie a zároveň dojíma svojou vierohodnosťou. Rozpráva o nekonečnom čakaní, o tom, aká je "každá prítomná chvíľa dôležitá tým, čo postráda," o pominuteľnosti všetkých ľahko pomenovateľných vecí ao cene, ktorá sa platí za neochotu rozlišovať medzi snom a skutočnosťou. Tento román Marilynne Robinsonovej sa dostal do úzkeho výberu najlepších amerických kníh napísaných za posledných dvadsaťpäť rokov, a to tam boli uvedené iba dve ženské autorky.