Porozumieť vlastnému životu a nájsť sám seba nemusí nutne znamenať výhru. Predstavme si obraz Pietera Brueghela Straka na šibenici. Dieťa na ňom vidí predovšetkým vtáka sediaceho na podivnej hojdačke, dospelý však straku úplne prehliadne, pretože v centre pozornosti u neho stoja šibenice. Hrdina románu žije s otcom alkoholikom v chátrajúcom dome na okraji severočeského zapadákova. Napriek tomu, že sa vďaka svojej inteligencii naučia čítať skôr, než jeho rovesníci prvýkrát vkročia do školy, zostáva v dôsledku otcovej pokrivenej predstavy o výchove v zajatí takmer stredovekej nevedomosti plnej prízrakov a démonov. Od detstva ho potom sprevádza Brueghelov obraz, vracajúci sa v rôznych situáciách ako šifra, ktorú treba vylúštiť. V dospelosti opúšťa manželku aj práve narodenú dcéru a len o vlások unikne väzenie za daňové úniky. Rovnako ako jeho otec trávi celé dni opitý na gauči a jediné, čo ho zaujíma, je dôvod, prečo kedysi zmizla jeho matka. Nakoniec sa vracia do dediny, v ktorej strávil detstvo, a cez zvláštne stretnutie dospeje k poznaniu, že nájdenie seba samého vyžaduje obeť.