Pôvab a hodnota románu Stratení v sebaklame spočívajú predovšetkým v jeho autenticite. Max Gronach vierohodne prenáša svojich čitateľov do Ostravy šesťdesiatych rokov. Do oceľového srdca republiky, tak cenného pre komunistické vedenie, a napriek tomu na hony vzdialeného od všemocnej Prahy. Dáva nám nahliadnuť do sveta vplyvných tajomníkov strany, do vtedajšieho filmového priemyslu aj do života politicky nespoľahlivých a nechcených jedincov. Zároveň nám dáva preniknúť do atmosféry života bežných ľudí hľadajúcich svoju šancu v dobe reálneho socializmu. Čítané rozprávanie má v sebe vtip aj napätie - a zároveň v sebe skrýva hlbokú otázku: Čo je to vlastne láska, odkiaľ sa vezme v živote človeka a čím rastie? Kniha Stratení v sebaklame je cenným prínosom nielen pre tých, ktorí chcú zrekapitulovať svoje spomienky, alebo tých, ktorí sa zaujímajú o dobu, v ktorej žili ich rodičia či starí rodičia – ale aj pre tých, ktorí sa chcú zamyslieť nad nadčasovými princípmi medziľudských vzťahov.