Vo svojom poslednom, tentoraz dystopickom románe Stručné dejiny Hnutia nás Petra Hůlová prostredníctvom rozprávačky Věry, lektorky prevýchovnej inštitúcie Hnutia, nekompromisne a so suverénnym ťahom uvádza do sveta blízkej budúcnosti. Ten je podriadený ideológii radikálneho humanizmu, ktorý lektorka Věra vo svojej Inštitúcii uvádza do praxe. Verín popis života v Inštitúcii je zároveň popisom praktík a vzostupu Hnutia, ktoré je odhodlané raz a navždy skoncovať s pohľadom na ženu ako na telo. Hodnota ženy je vecou jej vnútorných, nie vonkajších kvalít. Sexuálna príťažlivosť založená na fyzickej atraktivite a mladosti je neetická. Klientmi prevýchovných Inštitúcií sa stávajú muži, ktorí to nechápu. Zapálená rozprávačka nenecháva nikoho na pochybách, že v mene tohto dobra nie sú na prekážku ani úplne mimoriadne obete.