Meno Huga Vavrečky (1880-1952), novinárov, diplomatov, riaditeľov firmy Baťa, ministra propagandy a dedka bratov Havlových, zaznieva v českej historiografii skôr okrajovo. Jemu samotnému bola pozornosť venovaná doposiaľ len sporadicky, priam posledným letom jeho života potom vôbec. Práve ony pritom patria k tým, ktoré kladú najviac otázok a prinášajú najmenej očakávateľné odpovede.
Táto kniha preto čitatelia najprv ponúka stručné predstavenie Vavrečkovho života do roku 1945, zhŕňa hlavné oblasti jeho pôsobenia a ukazuje jeho životné priority a postoje, ktoré sa naplno prejavili v hlavnom skúmanom období 1945-52, kedy sa Vavrečka musel - rovnako ako ďalší členovia bývalej prvorepublikovej a sčasti aj protektorátne elity - vyrovnávať s problémami, ktoré z jeho pred/vojnovej činnosti plynuli.
Autorka detailne sleduje Vavrečkovu adaptáciu na meniace sa spoločenské podmienky i jeho postavenie v nich a predstiera až detektívne pátranie po rôznorodých stratégiách rokovaní i vyjednávaní, ktoré volil vtedy, ak čelil napríklad obvineniam z kolaborácie. Hľadá aj odpovede na otázky, čo si Vavrečka o svete okolo seba myslel a ako si predstavoval (nielen svoju) budúcnosť.