Druhá básnická zbierka Libora Staňka II. nazvaná Svetelné básne opäť tematizuje proces vzťahovania sa k okolitému svetu cez autorovo dôverné prostredie. Svetlo v nej figuruje ako metafora unikavosti a prchlivosti výrazu, ktorý sa márne snaží nájsť pevný tvar alebo obrys. Je hravo konceptuálnou zbierkou, ktorá cez anonymnú reč svetla ohladáva nejasné hranice medzi romanticky autentickým gestom a premysleným návodom.

Básne vznikali podľa vopred stanoveného návodu na jednom mieste uzavretého dvora, kde bola napísaná za jeden deň, presne 13. júla 2021. Okrem obsahu je pre jej pochopenie dôležitý aj kontext procesu jeho vzniku a následne aj celá podoba samotnej knihy. Zbierka v grafickej starostlivosti Juraja Horvátha totiž funguje ako krehký artefakt, ktorého obaly sú tvorené odtlačkami predmetov nájdených na mieste, kde zbierka za jediný deň vznikla. Každý výtlačok je tak jedinečným originálom, na ktorého procese vzniku sa podieľalo aj samotné slnečné žiarenie. Do procesu tvorby je po rozbalení knihy navyše vtiahnutý aj samotný čitateľ, ktorý sa svojim vlastným spôsobom bude podieľať na konečnom vyznení zbierky vytlačenej na špeciálnom papieri.