Filipínsky telepat, ktorý vyvolá záchvaty glosolálie medzi účastníkmi kongresu; utopista usilujúci sa navrátiť ľudstvo do alžbetínskej doby; chirurg, ktorý iba silou vôle kryštalizuje kuchynskú soľ do formy kurčaťa; katalánsky divadelný režisér, ktorý v Oxforde inscenuje Wittgensteinove Filozofické skúmania - to je len niekoľko portrétov z Wilcockovej galérie bizarných postáv, ktorým sa darí pomocou vedeckých postupov, presvedčivých argumentov a zdravej intuície priblížiť nefalšovanému šialenstvu ľudského rozumu. Ich úsilie je podané s takou presnosťou a uveriteľnosťou, až čitateľ stráca istotu, či nejde o skutočné postavy nášho čím ďalej tým podivnejšieho sveta.
J. Rodolfo Wilcock (1919-1978), argentínsky prozaik, básnik, kritik a prekladateľ. Podobne ako Raymond Queneau publikoval údajné preklady neexistujúcich autorov, ktoré si vymýšľal podľa vydavateľského dopytu. V roku 1957 sa uchýlil pred politickým prenasledovaním do Talianska a začal písať taliansky.
Synagóga ikonoklastov (1972) je jeho najvýznačnejším prozaickým dielom.
"Wilcockova knižka mi navrátila radosť, ako to dokážu len vrcholné diela literatúry, ktoré sú zároveň aj vrcholnými dielami čierneho humoru, ako napríklad Lichtenbergove aforizmy alebo Sternov Tristram Shandy. […] Ak sa chcete smiať alebo si vylepšiť zdravie, kúpte si ju, ju, požičajte si ju, ale hlavne si ju prečítajte!" Roberto Bolano