Vo svojom ďalšom románe nás Daniela Hodrová nie prvýkrát presviedča, že nič nekončí - život ani láska, ani písanie, ani príbeh, ktorý začala rozprávať pred štyridsiatimi rokmi Podobojím a ktorý po Kuklách a Théte pokračoval Komédiou, Vyvolávaním a Točitými vetami, knihou roku 2016. Názov Tá blízkosť ukazovacím zámenom naznačuje konkrétnosť tohto pocitu vo vzťahu k svetu ak osudom ľudí, veľkolepým nielen v čase trápenia, ale aj v každodenných zápasoch.
Neskrývane autobiografický príbeh, postupujúci v čase vpred aj vzad a striedavo podávaný v prvej a tretej osobe, do seba organicky poníma udalosti zo životov blízkych i vzdialenejších ľudí, ale aj vypäté scény zo životov historických postáv - kňaza, mníšky, spisovateľov, filozofov, ríšskeho protektora , hercov a ďalších. Všetky tieto príbehy (niektoré autorka rozpráva už po niekoľkýkrát, ale v iných súvislostiach as novými detailmi) sú prežívané a líčené v duchu "tej blízkosti" av románe z nich vyvstáva jediný Príbeh, intímny a historický zároveň. Môžeme pozorovať, ako sa výpoveď román od románu stáva osobnejšou a spolu s tým smeruje od „točitých viet“ k jednoduchšej štruktúre a väčšej štýlovej prostote.