Otvorením básnickej zbierky sa čitateľ ocitá v osobitej krajine autorovej duše. Mladému básnikovi nechýbajú invencie a nápady. Rozosiate verše pozdĺž cestičiek sú príležitosťou na zamyslenie nad autorovou tvorbou i nad nami samotnými. Jiří Souček prekonával prekážky, aby nachádzal pramene, ktoré by mohol s priateľmi a čitatelia zdieľať a následne, aby ich premieňal na poetické kvety a tŕne. A tak nie je čomu sa diviť, že autorove potulky poézií sú niekedy suché a bolestivé inokedy hravo rozverné, veselé až rozpustilé. Zbierka obsahuje na päťdesiat básní mapujúcich jeho cestu životom. Kniha je rozdelená do dvoch období. Na ranné básne, ktoré sú charakteristické svojou hravosťou, zamilovanosťou, naliehavosťou, pointou, skrátka básne majú šmrnc. V druhom období už verše dospeli do rafinovanosti, pohrávajú sa originálne s asociáciami a vnútorným rytmom a nechýba im prekreslená atmosféra a oznámenie. Autorovou prednosťou je jeho subjektivita pohrávajúca sa tu a tam s iróniou, nadhľadom i expresívnosťou. Medzi dominujúce témy patria medziľudské vzťahy, zdieľanie, neschopnosť komunikovať či doceňovanie reality sny.

Verše vhodne dopĺňa úvodné a záverečné slovo priateľov, ktoré ponúkajú čitatelia možnosť preniknúť do zákulisia tvorby aj k autorovi samotnému. Zbierku citlivo rozvíjajú kresby Aidy Líchovej-Legnerovej poodhaľujúce verše vo výtvarnom svetle.