Tajomné Rýchlebské hory. Kraj hlbokých údolí, priezračných potokov, starých hradov, zaniknutých dedín av podzemí ukrytého nesmierneho bohatstva. Kraj, kadiaľ kráčala história, aj krajina na ktorú sa zabudlo. Volajú sa podľa rovnakého mesta, ale ich názov znie inak v Poľsku a inak v Česku. Ani mnohí miestni netušia, kde hrebene Rýchlebských hôr začínajú a kde končia. Nájdeme v nich kúty opustené a zabudnuté Bohom i ľuďmi, rovnako ako miesta, kde kypí život a voda uzdravuje tisíce kúpeľných hostí. Je to jednoducho pohorie plné rozporov. Snáď je tým vinná história, ktorá dala tomuto kraju spoznať bohatstvo obsiahnuté v zlate a ďalších nerastoch ukrytých v podzemí či v obchode a výrobe. Poskytla mu vzdelanosť, kultúru aj krásnu architektúru. Potom však tento kraj rozdelila a uvrhla ho do chudoby aj zabudnutia. A aby toho nebolo dosť, nakoniec odtiaľto odviedla aj ľudí, ktorí tieto hory osídľovali, dobývali aj chránili. Priviedla na obe strany hranice nových osadníkov, lenže tí často nevedeli, čo si s novo nadobudnutým domovom počať. Zanikli dedinky, ktoré dávali tunajšiemu kraju pestrosť, zostali len nezahojené rany v krajine. Ani turisti sa do Rýchlebských hôr v povojnových rokoch príliš nehrnuli. Bol to kraj osamelých trampov, milovníkov samoty a čudovníkov. Aj vďaka tomu si Rýchlebské hory uchovali nedotknutosť a do istej miery nádych divočiny. Všetko sa mení, aj tieto hory. Stále viac ľudí túži po pokoji, takže ten sa tu stáva čoraz vzácnejšou komoditou. Ľudia z oboch strán hranice opäť objavujú pôvab tunajšej krajiny a vzájomnú spoluprácu. Rýchlebské hory prestávajú byť kopčekmi na konci sveta a stále viac sa stávajú krajom uprostred Európy. A tiež domovom pre generáciu ľudí, ktorí síce nemajú korene v tomto kraji zarastené tak hlboko ako staré rýchlobské buky, ale korienky pomaly zapúšťajú a začínajú byť novodobými pravými „Rýchlebákmi“. Táto kniha je tak pohľadom do minulosti Rýchlebských hôr, ako aj nahliadnutím do ich možnej budúcnosti, a to očami autora, ktorý týmto horám venoval svoje srdce.