Pýta sa čitateľ na pokrok urobený od prvej zbierky? Pokrok, práve teraz vyhrieva sa vo výklade obchodíku s rozbitými písacími strojmi. Malström večného návratu víri ulicou prach a uschnuté lístie. Komíhavo tušené slnko. Vidíš ten mrak? To nie je mrak. Nie je to nafúknuté brucho ani púťový balónik. Vytrvalý víchor vzdúva kyprostie škrobených nebies, nesie ostrov, podobenstvo o spoločnej lodi. Teraz nejaká búrka. Dovnútra vnikajúca voda nestačí hasiť požiar paliva. Posádka utiekla aj so zásobami čaju a väzký olej zaplavuje strojovňu. Celá loď je iba nákladnou metaforou! Nie je skutočná. Skutočný je kľučkujúci zajac v poľovníckej vestičke. Kairos aj kabanos, celý text je Svet. Učenec volá k pasažierom, pútnik je dojatý živým obrazom. Stredoeurópska švitorivosť v kávu mlynčeku dejín.