Po debute Skrýša (2018), ktorý vzbudil zaslúženú pozornosť, prichádza básniřka s ďalším, ešte vyzretejším a koncentrovanejším súborom. Tak ako vo svojej prvej zbierke, aj tu autorka na nerozľahlých pôdorysoch buduje intímne, avšak intenzitou nasýtené priestory, v ktorých potom starostlivo ohľadáva svoj vzťah k Bohu, k svojim milovaným, k prírode a vôbec k celému bytiu, ktoré tentokrát vníma skrze obrazy vĺn dynamickejšie , ako závrat aj upokojenie. Aj na zdanlivo pokojnej hladine všednodennosti, ktorú žijeme, dokáže pôsobivo zachytiť jemné existenciálne chvenie. Inak povedané, dokáže sa na známych pozrieť novým, ranným zrakom ao nájdenej ťarche svedčiť v silných, zasahujúcich veršoch.