Autora súčasného knižného titulu TENISOVÁ RAKETA vo výtvarných a básnických variáciách, celostného antropológa prof. Jaroslava Malinu, čitateľská obec pozná ako špičkového učenca, ale aj zarytého tenisového nadšenca, ktorý celoživotne úspešne praktizuje „biely šport kráľov“ ako umenie i vedný odbor, pre ktorý sa začína presadzovať označenie tenisológie. Možno len dúfať, že dva iné veľkoryso pojaté tenisologicky-umenovedné projekty, Jaroslav Malina - Tomáš Bím, UVEDENIE DO TENISOVÉHO UMENIA (Antropologické a výtvarné hľadisko) a Jaroslav Malina, TENIS HUMORNE AJ VÁŽNE alebo Z ČESKA DO WIM ), pripravené na vydanie cez koronavírusové as nimi spojené ekonomické krízy čoskoro uzrie svetlo sveta k poteche všetkých zainteresovaných milovníkov športovej histórie, výtvarných diel inšpirovaných tenisom, Malinových nenapodobiteľných poetických komentárov a fundovaných encyklopedických výkladov. Za ochutnávku k plánovanej tenisovej trilógii možno považovať súčasný zväzok, ktorý stavil na zdanlivo prozaickú súčasť športového vybavenia, tenisovú raketu, navyše jej vyslúžilé a dávno odložené exempláre, ktoré by v lepšom prípade skončili ako memorabílie podivínskych zberateľov, v tom horšom niekde na sklade . Z malinovsky osvietenej iniciatívy sa však tieto pre bežného nezainteresovaného jednotlivca nezáživné predmety prevtelili vďaka umu troch desiatok našich popredných výtvarníkov v hodnotné umelecké objekty – v duchampovskej tradícii nevšedné „ready mades“. Malinove básnické sprievody každého vyobrazenia vyvracajú vžitú predstavu, že raketa je bežný nástroj pre odpal loptičiek, ktoré v drevných dobách predchodkyne tenisu, jeu de paume (hra dlaní), bolo nutné bolestivo odrážať holou rukou či rukavicou. Pokiaľ by sme chceli s istou nadsádzkou parafrázovať obsah tohto raketového opusu, ponúka sa mene slovná hračka „Tenisová raketa je naša parketa“. Označenie parketa, prevzaté zo športového spravodajstva, pôvodne v halovej basketbale, napovedá, že zúčastnení výtvarníci si tému „ready made rakiet“ bytostne osvojili, sú v ňom ako doma. O to hodnotnejšie sú ich výsledné artefakty, využívajúce hlavne motívy hlavy (dlhodobý predmet fascinácie Jaroslava Maliny), fyziognómia, výpletu navodzujúceho predstavu mreží a pod., podľa umelcovej/umelčiny fantázie. Autor týchto riadok sa k prímeru raketa vs. parketa dal inšpirovať titulom antológie kriminálnych príbehov z tenisového prostredia (Otto Penzler [2009], Murder Is My Racquet. New York: Hachette Book Groups), ktorý vďaka svojej ambivalencii umožňuje preklad „Vražda je moja raketa/brandža, rachota“. Tým rozhodne nechce naznačiť, že vyobrazené rakety as nimi spojené príbehy evokujú násilie tak ako spomínaná publikácia – práve naopak, snáď až na jedinú výnimku („Zločin a trest“, keď aktérka nešportovo roztriešti hlavou svojej rakety hlavu hlavného rozhodcu), ide napospol o výjavy pohodové, umožňujúce vychutnať si – napriek zvýšenej agresivite prudkých smečov a vražedných podaní, ktoré priniesol „raketový“ technologický pokrok – lahodné ovoidné tvary umeleckých diel a sprievodných poetických variácií.