Prvý diel textov francúzskeho básnika, dramatika, teoretika a herca, ktorého dielo vyrástlo z medzivojnovej avantgardy a malo silný vplyv na moderné myslenie o divadle aj na pochopenie autenticity v literárnej tvorbe.

Artaudovo hľadanie alternatív k európskej kultúrnej tradícii ho doviedlo najprv k rímskemu cisárovi Heliogabalovi, "korunovanému anarchistovi", bezuzdnému roztopašníkovi a uctievači slnečného kultu, potom k mexickým indiánom kmeňa Tarahumara, ktorých rituály sú spojené s požívaním a pokrývkou. nakoniec k Van Goghovmu šialenému víreniu kozmických síl a jeho stretu so spoločnosťou, v ktorom Artaud poznáva vlastný osud. Vo svojom poslednom diele Skoncovať s božím súdom si vybavuje účty s pokryteckým svetom a jeho starostlivo pestovanými ilúziami v podobe náboženstva, umenia a vedy. Prorokuje príchod nového vedomia, pretože "skutočnosť nie je dokončená, nie je ešte vybudovaná".

Antonin Artaud (4. septembra 1896 – 4. marca 1948) bol francúzsky básnik, dramatik, teoretik a herec, ktorého dielo vyrástlo z medzivojnovej avantgardy a malo silný vplyv na moderné myslenie o divadle aj na pochopenie autenticity v literárnej tvorbe. V ranom detstve ochorel zápalom mozgových blán a po zvyšok života bojoval s postupujúcou duševnou chorobou. V priebehu liečby mu boli podávané ópiové preparáty, ktoré vyvolali jeho celoživotnú závislosť na drogách. Výlučnosť jeho posolstva spočíva v snahe o komunikáciu, ktorá by dokázala ísť hlbšie, než je v literatúre bežné, a súčasne sa vyhla uzavretiu do systému ideí a jazyka ako organizujúceho a totalizujúceho princípu, ktorý nás udržuje iba na povrchu poznania. "Slovo len obnažuje mieru našej neschopnosti, nášho odlúčenia od skutočnosti." Preto treba podvracať racionálnu podobu sveta pomocou všetkých prostriedkov a komunikovať novým jazykom, ktorý bude schopný zasiahnuť nielen mozog, ale celé telo. Divák či čitateľ musí byť otrasený, aby mohlo dôjsť k aspoň čiastočnému prezreniu.