Rozhliadol som sa po uličke, ale nikto iný tu okrem nás troch nebol. „Popravčí klát“ napadlo ma pri tom neuveriteľnom pohľade a videl som, že kľačiaci muž má hlavu položenú na tom veľkom klátu a že má k klátu pripútané obe ruky. Všetko to divadlo tieňa a hmly bolo divne priesvitné a vo mne to vyvolávalo nehybnú hrôzu, ktorá mi ochromila celé telo. Na zátylok si zakľaklo silné chladno a začalo nesmelo prestupovať žilami po celom mojom tele. Cítil som, ako mi tuhne celé telo. Moje nohy sa spojili s ulicou a boli zrazu jej súčasťou. Nemohol som sa pohnúť z miesta, nieto urobiť jediný krok. Pocítil som silný strach a na čele sa mi objavila prvá kvapka studeného potu. Neveriacky som pozeral na to neskutočné divadlo, ktoré sa tu predo mnou odohrávalo.