Zbierka Oldřicha Bubáka, "Tingltangl", nový ruženec emócií dobrodruha, je voľným pokračovaním zbierky V tieni Everestu. Autor pokračuje v prevádzaní svojich čitateľov krok za krokom chodníkmi, ktorými sa uberá jeho duch, a priberá ich k účasti na svojom putovaní za pravdou a zmyslom. Stále je verný smeru, namierenému do seba samého, do svojej duše, svojej podstaty a na to nadväzujúce skúmanie prírody a sveta a vzťahov medzi oboma oblasťami. Verí, že pochopenie súvislostí a túžba po harmónii pomáha ľahšie prenikať do tajov vzťahových komplikácií a šíriť nielen pozitívne myslenie okolo seba, ale predovšetkým lásku. V prípade tejto zbierky sa dá už povedať, že sa blíži k archetypu žánru, umelecky snáď najrafinovanejšieho druhu básnickej tvorby, ktorý sa pohybuje na hranici poézie, filozofie, intelektuálneho vtipu, bonmotu, zhustenej anekdoty či hudby myšlienky a ticha. Autor hovorí, že nie je to tak dávno, keď sa predral vierou svojej ctižiadostivosti a otvorili sa mu brány "blúznenia" o zázraku poetickej prózy, bez rytmu aj bez nádchu, ohybné a pružné tak, aby sa prispôsobila lyrickým záchvevom duše, čereniu snov a prebehnutých interakcií aj zvratom vedomia.