Román Tišiteľ (1964) je druhou časťou voľnej "trilógie čakania" Antonia di Benedetta (1922-1986), jedného z najoriginálnejších argentínskych spisovateľov 20. storočia. Leitmotívom prózy, ktorej dej sa odohráva, ako Di Benedetto hovorí, "v akomsi meste v Južnej Amerike, v neskorej povojnovej dobe", je hluk, ktorý bezohľadne prestupuje všetkými a všetkým a tvorí tak istý poriadok reprezentujúci svet. Bezmenný rozprávač vedie obsesívny a nikdy nezavŕšený boj proti jeho pôsobeniu, ktoré v ňom prerastá až vo vedomí akéhosi ontologického prekliatia. Márnosť úsilia o jeho elimináciu, ktorú nemožno akoukoľvek zákonnou cestou dosiahnuť, podčiarkuje eróziu osobných vzťahov a konečné stroskotanie hlavného hrdinu.

"Medzi argentínskymi spisovateľmi je Di Benedetto jedným z mála autorov, ktorý dokázal vypracovať svoj vlastný štýl, založený na presnosti a úspornosti, a ktorý napriek svojej lakoničnosti a zdanlivej výrazovej chudobe prechádza medzi mnohými nuansami a odtieňmi, od hovorových po reflexívne, od popisných po lyrické , a robí tak s prekvapujúcou účinnosťou.”- Z predhovoru Juana Josého Saera