Autor vedený myšlienkou Paola Coelha spísal najskôr pre svoj najbližší príbeh Petra Vojíra od detstva jeho rodičov po prvej svetovej vojne až do začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia. S úprimnosťou sebe vlastný spojil osobné a spoločenské zážitky s fikciou literáta. Román tak ponúka nielen pohľad Petra, budúceho učiteľa a organizátora športového vyžitia v základnej škole Javoří, kam sa po štúdiách vydal na vtedajšiu „umiestnenku“, na seba aj ľudí okolo neho. Vypovedá o dobovom kúzle prostredia okolo Teplíc, Mosta, ale aj Milešovky, Kletečnej a pamätných Stadíc. Pútavo rozprávané sú aj zvraty životných osudov spolužiakov a rodinných priateľov, hlavne však Pepíka, Pavla, Ríšu, Breti a ďalších rovesníkov, ktorí sa vydali vlastnou cestou, ktorá viedla často inokedy ako tá Petrova. Práve ony strety počas osobných a spoločenských otrasov od rokov vojnových cez roky 1948, 1956 aj 1968 dodávajú knihe na autentickosti. A s odstupom desaťročia aj potrebný nadhľad na glosovanie včerajška. Nezatvára oči ani nad podivnou alchýmiou citov, ktorá viedla Petra k záujmu o Ivu, Martinu, manželku Evu i ďalšie ženy, ktoré k jeho príbehu a vnímaniu sveta neodmysliteľne patria.