V priamočiaro a bez obalu napísanom románe sa autorka pýta, čo vlastne odovzdávame svojim deťom? Čo dlhujeme svojim milovaným? A existuje sloboda, ak prídeme o korene? Nahíd zostáva šesť mesiacov. Alebo to aspoň hovoria doktori. Päťdesiat jej už bolo a dobre vie, čo je to strata. Ale teraz, keď stojí na prahu vlastnej smrti - a keď sa práve dozvedela, že jej dcéra Árám je prvýkrát tehotná - plní Nahíd doposiaľ nepoznaný a dlho potlačovaný zlosť. Život doma v Iráne aj po úteku vo Švédsku sa vždy riadil jediným pravidlom – prežiť za každú cenu. Nikdy sa ale nemala príležitosť naučiť, čo to znamená jednoducho len žiť.

"Golnaz Hashemzadeh Bonde robí s čitateľmi to, čo sa o románoch často tvrdí, ale málokedy sa to naozaj podarí: drží ich v pevnom zovretí. (…) Je to príbeh o násilí ako na osobnej, tak na inštitucionálnej rovine, o zanedbaní a neschopnosti .O láske k dieťaťu a odporu k materstvu. A o slabučkom, vytrvalom svetielku nádeje - iskre života." - Svenska Dagbladet

Vydanie knihy podporila Švédska umelecká rada.