Inžinier Leon Hebvábny je rovnako výstredný ako meno, ktoré nesie, a napriek tomu sa snaží žiť výhradne svojou prácou a pre svoju rodinu. Vyštudovaný technik, ktorý stál pri počiatkoch neónového rozsvätenia Prahy v 20. rokoch 20. storočia, je pre svoju tvorivosť a činorodosť zlákaný zdanlivo iným odborom: má vylepšovať spoločenský obraz Ústredných pražských bitúnkov. Tým totiž vymyslí prezývku „továreň na mäso“, ktorá sa chytí najskôr v pozitívnom, neskôr ale v čím ďalej negatívnejšom zmysle. Najväčšie bitúnky v strednej Európe sú neohroziteľné a ich povesť čistená a bielená Leonovým šarmom a dôvtipom, keď tu príde do podniku nová zamestnankyňa a obráti Leonov svet na ruby. Akoby nestačilo, že v kafilérii na Maninách boli medzi zvieracími objavené aj ľudské kosti…

Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.