9288 kilometrov. Toľko meria najdlhšia železnica sveta, transsibírska magistrála. Na sklonku prvej svetovej vojny túto legendárnu trať ovládli československí legionári, ktorí v Rusku bojovali za samostatné Československo a neskôr proti boľševikom.
Presne po sto rokoch sa po stopách jedného z nich, desiatnika 7. Tatranského pluku Jána Koubu, vydáva jeho pravnučka Ina. Na svojej ceste z Moskvy do Vladivostoku má v ruke Janov denník, v ktorom štyri roky zaznamenával vojnové besy a zápas o prežitie v nekonečnej pustatine. Jánove zápisky ukazujú každodenný život československých legionárov v novom, často kritickom svetle. Sú zároveň surovým svedectvom o postupnej strate viery v zmysel celej anabázy, keď ešte dlho po vyhlásení republiky zostávali legionári uviaznutí na konci sveta v cudzej občianskej vojne.
Ján svoj denník zakopal na záhrade ao hrôzach vojny s nikým nehovoril. Inina expedícia do mrazivej tajgy, sibírskych dediniek i vyprahnutých plání východu sa tak stáva nielen putovaním po stopách československých légií, ale predovšetkým hľadaním príbehu vlastnej rodiny.