Čerstvo sfilmovaný šiesty román Tretia svadba (Het derde huwelijk, 2006) jedného z najčítanejších a najoceňovanejších flámskych spisovateľov je zrejme aktuálnejšia ako inokedy: autor v ňom svojím bravúrnym, komickým i podmanivým štýlom vykresľuje problematiku európskeho prislušnosti k ľuďom.
Starnúci a stále viac nemohúci homosexuál Maarten už nie je vo filmovom biznise na výslní, ako býval, pred nejakou dobou mu zomrel životný partner a navyše ho ťaží dlhy. V tejto situácii mu ktosi ponúkne výhodnú ponuku: keď pri sebe ubytuje mladú černošku Tamaru a na oko sa s ňou ožení, aby získala povolenie na pobyt, dostane tučnú sumu. Sám zadávateľ tejto fušky je totiž v hľadáčiku polície, pretože v dobrej viere už dvakrát vydajchtivým ženám z cudzích krajov naletel, a aj keď toto má byť naozaj láska ako trám, pre belgické orgány je každý jeho ďalší sobáš s cudzinkou už vopred odsúdený ako fingovaný.
Maarten obýva dom, kedysi secesne ozdobný a elegantný, teraz však rovnako zišli ako je jeho majiteľ. Pritakanie bývalého bonvivána finančne lákavej ponuke nevychádza len z obáv o jeho materiálne zabezpečenie – mladá spoločníčka by mohla v dome zastať aj hocijakú prácu ao chradnúceho starnúceho muža sa postarať. Spolužitie takto dvoch rozličných charakterov logicky naráža na množstvo peripetií, z ktorých Lanoya s humorom sebe vlastným dokáže vykresať žiarivo zábavné iskry, napriek tomu v jeho líčení oboch osamelých ľudských osudov je mnoho pochopení pre tých, ktorým osud do vienka nedal len jednoduché výzvy. Na pozadí príbehu, ktorý neodvratne graduje k nečakanému finále, autor veľmi výstižne líči upadajúcu slávu kedysi bohatej krajiny a túžby a očakávania, ktoré do nej vkladajú tí, ktorým kvôli povoleniu na pobyt stojí za to pokúsiť sa obísť zákon. Rovnako bravúrne popisuje snahu štátnych orgánov podobným scenárom zamedziť aj za cenu nabúrania súkromia občanov.

"Lanoy rúca ilúzie o multikultúrnych Flámsku a pevnosti Európe v románe, ktorý miestami pripomína komickú burlesku a miestami skĺzava k žlčovitej trudomyseľnosti, avšak s jemnocitom pre melodrámu popisuje postupný pád hrdinu Maartena Seebregsa. Stelesňuje dvojica Tamara každopádne vidí konfrontáciu medzi vyhorelou Európou a životom kypiacou Afrikou." (De Morgen)

"V tejto knihe si beriem na paškál samozrejmosť, s ktorou zmýšľame o národnostiach a hraniciach. Imigranti, ale aj úradníci ako vymáhatelia zákona rúca jednu hranicu po druhej a zastaví sa až v Maartenovej spálni. A Maarten sám ku koncu príbehu rúca svoju poslednú hranicu, tú, ktorá definuje jeho choré telo." (Tom Lanoye)

Vydanie knihy podporil Fond flámskej literatúry.