Noc. Slovansko-germánska lekárska tragická fraška (Noc. Słowiańsko-germańskatragifarsamedyczna, 2005)
"Východ potrebuje veci a Západ potrebuje krv."Operačná sála, lekári sa chystajú na transplantáciu srdca. Bohatý nemecký obchodník ale nesúhlasí s tým, že by mal dostať orgán akéhosi nebezpečného, divokého a nevypočítateľného Poliaka. Názor zmení až v okamihu, keď mu lekári zaklamú, že je to srdce poľského germanistu. V skutočnosti je darcom zlodej áut, ktorého „východné, slovanské, romantické“ srdce nemôže vydržať v klietke západného tela. Operácia pripomína podivný rituálny obrad, ktorý je zároveň variáciou na stredoveké spory duše s telom. Noc je prvou zo Stasiukovej voľnej dramatickej trilógie na tému stretu Východu so Západom, kde sa poľský prozaik, esejista a dramatik pohráva s národnými stereotypmi, komplexmi a problematickými otázkami poľsko-nemeckých vzťahov. Temný les (Ciemny las, 2007)
V temnom lese žijú a pracujú robotníci z Východu, ktorých prácu kontrolujú pomocou technických vymožeností bohatí a takmer nesmrteľní obyvatelia Západu. Zavedený poriadok, v ktorom jedni pracujú za nízku mzdu a druhí zneužívajú lacné pracovné sily na to, aby nerušene žili v luxuse, naruší až smrť jedného z robotníkov. Tragický pracovný úraz odkrýva krehké a slabé základy západnej civilizácie, ktorá stráca zmysel pre realitu, schopnosť nájsť zmysel života a len sa úporne snaží udržať si moc. Východ, ona necivilizovaná, divoké a hrubé mäso, je ale na západnom svete tiež závislý. Večný stret poddaných a pánov, chudobných a bohatých, sa v Temnom lesemení v grotesknej sci-fi, ironicky glosujúcej dnešný stav západnej civilizácie. Andrzej Stasiuk nás baví burleskne zveličenými stereotypmi, živým, nespisovným jazykom a čiernym humorom a pritom neskrýva, že stojí na strane obrovských, ale ľudských a úprimných „výchoďákov“. Temný les vznikol na objednávku Schauspielhaus Graz, premiéra2.
. Čakanie na Turka (Czekając na Turka, 2009) Poľsko-slovenská hranica už dávno nie je "pravou" hranicou. Bývalý pohraničník na dôchodku, predavačka alkoholu a chór pašerákov nostalgicky a nahnevane spomínajú na doby, kedy bol hraničný priechod dôležitým miestom. Za všetky zmeny - samozrejme k horšiemu - môže Európska únia, globalizácia a Západ. Hrdinovia sa boja modernizácie, všetkých cudzincov a odlišností, kapitalizmus je pre nich veľkým podvodom. A aby toho nebolo málo, hranicu kúpil „Turek“ a všetci čakajú čo sa bude diať – čakajú na Turka. Na rozdiel od Beckettovej hry, kde sa očakávaný Godot neobjaví, v Stasiukovej dráme naozaj príde. Z opustenej hranice sa má stať skanzen. Hra vznikla v rámci európskeho divadelného projektu Goethe inštitútu "AftertheFall - EuropeAfter 1989", poľská premiéra sa uskutočnila v Krakove 19. júna 2009.