Japonsko – ďaleká a pre našincov snáď aj trochu exotická krajina – zostáva stále akoby zahalené rúškom tajomstva. Autor, mladý lekár a začínajúci vedecký pracovník, mal už začiatkom šesťdesiatych rokov výnimočnú možnosť sa „na diaľku“ písomne zoznámiť so svojím japonským náprotivkom a takmer súčasne aj s americkým profesorom, z čoho vzniklo celoživotné priateľstvo a občas aj spolupracujúci trojuholník. V rozpätí tridsiatich rokov navštívil Japonsko trikrát, pričom musel prejsť „tŕnitou cestou“ povoľovania zahraničných ciest v čase komunizmu. Mal možnosť v Japonsku pracovať a zoznámiť sa s mnohými prekvapujúcimi a pre nás dodnes málo známymi stránkami každodenného života vrátane nezvyklých konvencií ovládajúcich medziľudské vzťahy v živote aj na pracovisku. Zoznamuje čitateľov s niektorými zvláštnosťami japonského jazyka a písma, s takmer nadľudským úsilím každého jedinca nestratiť svoju tvár čiže „giri“, nechýba ani líčenie výletov do japonskej prírody a národných parkov, ako aj niekoľko spomienok na potulky po Tokiu. Kniha je zakončená spomienkami na poslednú kratšiu cestu na medzinárodný zjazd, kde sa naposledy stretáva s mnohými priateľmi a ktorú už mohol konečne absolvovať aj s manželkou.