Úspešný biznismen zo Senegalu, hongkonská žena v domácnosti, nemecký pilot nákladného lietadla, indický záhradník v luxusnej katarskej rezidencii alebo matka dospelého Angličana liečiaceho sa s rakovinou prostaty. Dvanásť ľudí na palube dvanástich rôznych diaľkových letov obkrúži počas niekoľkých desiatok hodín celú Zem. Štafeta ich krátkych príbehov, vzájomne prepojených postavami, ktoré sa v jednej epizóde len mihnú av ďalšej potom hrajú ústrednú úlohu, je výstižnou metaforou stavu dnešného sveta a medziľudských vzťahov: tisícikilometrové vzdialenosti medzi kontinentmi sme schopní ľahko preklenúť vďaka výkonným lietadlám a moderným komunikačným prostriedkom, len veľmi málo nám to ale pomáha k tomu, aby sme prekonali bariéry medzi kultúrami, medzi generáciami, bariéry, ktoré sa často vytvoria aj medzi tými najbližšími. Každá z dvanástich kapitol nazvaných lakonicky podľa označenia letu (LGW – MAD, MAD – DSS atď.) pritom prináša nielen zmenu prostredia a odlišný spôsob rozprávania, ale predovšetkým novú perspektívu: žena, ktorá svojmu zamestnancovi za každodennú dvanásťhodinovú drinu na záhrade platí „asi sto dolárov mesačne“, sa tak v nasledujúcom príbehu ukáže byť starostlivou milujúcou matkou. Szalay však nemoralizuje, ani by na to nemal čas. Radí osudy a príbehy toľko odlišných hrdinov svojej prózy jeden za druhým v takom svižnom tempe, že vytvárajú dlhú súvislú linku, nie nepodobnú kondenzačnej stope tryskového lietadla, ktorá sa ale na rozdiel od zlopovestných chemtrails len tak nerozplynie. Turbulencia, ktorú autor použil ako titul svojej prózy, je metaforou zisťovajúceho okamihu, krátkeho vytrhnutia z iluzórneho bezpečia našej existencie, z toho, čo sme až doteraz považovali za samozrejmé. Čitateľom, pasažierom svojho pomyselného letu naprieč kontinentmi, odovzdáva David Szalay tento pocit tak sugestívne, že im vydrží aj po pristátí.