Knižka na prvý pohľad prekvapí už svojou grafickou podobou. Voľné listy ručného papiera v čiernych doskách robia z tejto zbierky poézie krásny zážitok pre oko, rovnako ako sprievodné grafické listy Jany Jungmannovej. Netradičné sú aj samotné verše. V dvoch častiach - Zápisky nevidieho potápača a Zápisky prvoka - postupuje autor ojedinelou lineárnou formou, kedy treba čítať list po liste, riadok po riadku, aby sme zložili jednotlivé vety do celistvého tvaru.
Dvadsaťšesťročný Mostečan Marcel Ďurica na svojej zbierke pracoval zhruba od roku 1997. K neobvyklej forme uviedol, že sú to vlastne útržky pamäte, ktoré však spolu súvisia. "Musí sa čítať horizontálne, ale aj v stĺpcoch sa občas nájde skrytý význam," vysvetlil básnik, ktorého môže verejnosť poznať aj z pôsobenia v rockovej skupine Bez peria.