Mnohovýznamovosť poézie, vrstevnatosť významov zachytených v imaginatívnej skratke - v onom povestnom krátkom spojení protiľahlých predstáv či skutočností, prelínanie "vysokého a nízkeho" (napríklad aspektov posvätna a provokatívneho plebejstva) či rôznobežných "hladín úvah", je pre rôznobežných "hladín úvah", určujúce - rozvíja a mnohokrát až k hranici paradoxu obohacuje a novo štruktúruje tradičné metaforické vyjadrenia. Pritom nás však zaráža plynulosť, ona nehľadaná samozrejmosť a celistvosť prejavu - autor svoju básnickú mnohohlasosť a mnohovýznamovosť nekonštruuje, ale skôr aktívne zaznamenáva, všetky zložky básne, reťazce slov, obrazov a skrytých korešpondencií ako by mu samovoľne, ale vždy prinajmenšom podpra .