Škandál, ktorý vypukol okolo románu Už dvetisíc rokov rumunského židovského spisovateľa Mihaila Sebastiana, "rozvíril skutočnosti a problémy, ktoré sa nachádzajú nielen za knihou, ale za literatúrou. Keď sa odchýlil od literárnej skutočnosti, objavil boj zakrátko politické ciele." Kniha vychádza v roku 1934, kedy "boli idey, ktoré zamestnávali rumunské intelektuálne nadšenie, dve: antisemitizmus a diktatúra". Svoje dielo však Sebastian začal písať v čase relatívneho pokoja, r. 1931. Vtedy tiež požiadal o napísanie predhovoru svojho osudového "guru", prof. Nae Ionesca, ku ktorému sa kniha obracala s mnohými otázkami. Ten na túto čisto literárnu výzvu na dialóg zareagoval neočakávane a prepäto. Predslov, o ktorý ho Sebastian požiadal, bol chladnou a drvivou obhajobou antisemitizmu. Uverejnená na prvých stránkach knihy sa stala roznetkou aféry, o ktorej by sa mohlo povedať, že to bola "súťaž v intelektuálnej devastácii, previerka morálneho chuligánstva, hon za čo najsilnejším slovom, za čo najbrutálnejším podvrhom, za tou najľútejšou nadávkou", v ktorej sa hulvátstvo a pomätenosť postavili proti slušnosti a zdravému rozumu a ktorá ešte viac rozdúchala antisemitské vášne. Sebastian odpovedal kolážou esejí a textov Ako som sa stal chuligánom, kde objasňuje okolnosti vzniku románu a svoje postoje a vymedzuje sa voči Ionescovmu "predslovu" aj intelektuálnej vrave, ktorú vyvolala. Úvahy dvadsaťsedemročného vyzretého mysliteľa jasnozrivo prekračujú dobovú kauzu a sú znepokojivo aktuálne.

Tento z veľkej časti nezamýšľaný konglomerát je podivuhodným výsledkom zvláštnych súčinností so skutočným životom. Podivuhodným o to viac, že jeho základom je vynikajúci román s komplikovanou kompozíciou, ktorý bravúrnou skratkou zobrazuje "ľudskú komédiu" (či dráma?) v jej mnohovrstevnatosti. Hrdina tu kvázi-denníkovou formou mapuje udalosti, spoločenskú klímu a vypäté ideologické tendencie i atmosféru vtedajšej mondény od r. 1922 do r. 1933, v rumunskom kontexte aj zasadené do európskeho rámca. Kniha sa snaží opísať a vymedziť postavenie Žida v spoločnosti, pozíciu jedinca voči mäse, intelektuála voči svetu, rozohráva metafyzickú tému osamotenosti. Pred hrdinom vyvstávajú stále nové otázky a nuansy, román je prestúpený citom, melanchóliou i humorom, ktorý nezriedka nadobúda podobu irónia.

citát:
Mám dojem, že veľkí korzári histórie, jej veľkí zbojníci, „dobrí tyrani“, vždy postupovali tak, že hľadali citlivé miesta davu. V okamihu, keď tieto citlivé body našli, v okamihu, keď vedeli, "kde pošimrať" - bola partia vyhraná. Reakcia más bola vždy eliminovaná stimuláciou ich prostoduchých chúťok. Zbory, rytmický pochod a prázdne symboly, tieto psychologické opojenia sú prima materia každej diktatúry. … Existuje jediný nepriateľ, ktorý sa im môže postaviť: kritický rozum. Preto každá diktatúra... začína tým, že ho potláča. "Zavrhnutie kritického ducha", ktorý alkohol a diktatúra odstráni po prvých excesoch, niekedy zo hanby, vždy zo strachu... Neviem, kde skončí proces rozkladu, ktorý bezpochyby zažívame. Viem však, že existujú isté nezničiteľné ľudské hodnoty. Tie zostanú. (Ako som sa stal chuligánom)