Nová zbierka Jaroslava Žilu tvorivo nadväzuje na autorovu špecifickú poetiku, ako je čitatelia známa z jeho predchádzajúcich diel. Tematicky opäť čerpá z ukotvenosti v miestnych a rodových tradíciách (najmä v prostredí moravskosliezskych Beskýd), v osobných reminiscenciách na udalosti zo života rázovitých horalov a predkov. Predstavuje sugestívnu mozaiku privátnej i krajinnej histórie vybudovanú tu básnickou pamäťou vo veršových mikropríbehoch a lyrických reflexiách a skratkách. Formálne sú Žilove básne ucelenými miniatúrami so subtílnou metaforikou, v ktorých deje, stavy a zážitky pôsobia často len silou priamočiarej výpovede. K pestrosti výrazových prostriedkov prispieva užívanie dialektu a rečových figúr charakteristických pre obyvateľov beskydských chalúp a horských osád.